Nina Weisslechner | Vizuálne zhmotňujem príbehy značiek

Nina Weisslechner | Vizuálne zhmotňujem príbehy značiek

V rozhovore sa dozviete:

  • ako spolu súvisí príbeh značky a jej logo;
  • ako vstupuje firemná kultúra do umeleckej tvorby;
  • a či brand manuál značky je pri tvorbe naozaj problémom.

Nina Weisslechner je známa slovenská grafická dizajnérka a výtvarníčka, ktorá tvorí Art*Works – umelecké diela navrhované a zrealizované na mieru pre konkrétny interiér kancelárie alebo hotela. Okrem toho sa venuje tvorbe brand identít jednotlivých značiek a to doslova od základov.

Spolu sme sa porozprávali o tom, aké prepojenie má výtvarné umenie, dizajn a marketing, ako vstupujú do umeleckej tvorby firemná kultúra a ľudia a o tom, ako nás prostredie, v ktorom pracujeme, psychicky ovplyvňuje.

Pamätám si tvoj diplomový projekt BratisLOVE a sLOVEnsko spred pár rokov. Zaujalo ma vždy to farebné prevedenie, nápaditosť, hravosť a výrazná farba magenty. Aplikuješ niečo z vizuálnych prvkov tohto projektu aj do súčasnej tvorby Art*Works?

Práca s farbou je pre mňa vášeň. Verím, že farby môžu mať pozitívny účinok a dokážu rôzne ovplyvňovať psychiku človeka. Samozrejme, bolo by zjednodušené povedať, že napríklad, ak si dáte do officu zelenú stenu, budete mať lepšie pracovné výsledky, lebo sa budete cítiť stimulovaní. Osobne si myslím, že aj práca s farbou musí byť súčasťou celého komplexu vecí, aby fungovala. 

Keď sa ma pýtaš na tú farebnosť, BratisLOVE bolo pestré a bolo v ňom veľa mojej obľúbenej ružovej – magentovej farby. Vtedy bola mojou srdcovou farbou a ostalo to tak až doteraz. Dnes ju však používam skôr v jej farebných akcentoch a iných odtieňoch, ako napríklad v lososovej, alebo farba minulého roka living coral, je nádherná. No a púdrová ružová ma osobne tiež veľmi baví…

Pre mňa farba ostáva komunikačným nástrojom – aj pri tvorbe Art*Works do kancelárií. Tam sa ale farebne (a aj celkovo – formou, témami) prispôsobujem tomu, čo zapadá do vizuálneho kódu daného klienta.

Ako u teba prebieha kreatívny proces? Vstaneš a ideš rovno tvoriť?

Väčšinou je predstava o tom, ako fungujú umelci presne taká, že sú to ľudia, ktorí sa ráno zobudia, majú nejakú inšpiráciu a začnú maľovať alebo tvoriť. U mňa, keďže som študovala grafický dizajn a vyrastala v umeleckom prostredí, je to asi menej romantické. 🙂

Aj keď tvorím umelecké diela, moja práca sa skôr podobá práci dizajnéra. Najlepšie sa mi pracuje, keď mám konkrétne zadanie. V podstate v kreovaní brand identity, ako aj v tvorbe umeleckých diel pre konkrétny korporátny priestor, ide o to isté: vizuálne zhmotniť DNA značky, pozdvihnúť jej imidž.

Funguje to tak, že sa vždy stretnem s klientom a zisťujem, o čo mu ide, čo chce komunikovať a čo potrebuje do svojich kancelárií – komu sa chce umeleckými dielami prihovoriť – zamestnancom, alebo skôr reprezentovať firmu pred svojimi klientmi? Súčasne sa so zadávateľom bavím aj o tom, aká je ich firemná kultúra. Zaujíma ma, kto sú tí ľudia, ktorí v tom prostredí pracujú, čo majú radi. Čím viac detailov viem, tým lepšie viem navnímať čo vytvorím tak, aby ich to oslovilo.

Foto: Martina Juríčková

Vieš uviesť príklad spolupráce, kde si prepojila umenie a firemnú kultúru?

Napríklad nedávno som zostavovala zadanie na Art*Works vo firme, kde je to kolektív zamestnancov takmer výhradne zložený z mužov okolo štyridsiatky, všetci sú športovci – bikeri, adrenalínoví nadšenci, triatlonisti – a je to ich srdcová záležitosť. To sú veci, ktoré ma zaujímajú. A následne dokážem vytvárať koncepty na umelecké diela, ktoré ich majú celý deň sprevádzať životom v kancelárii. Veľmi podstatné je, aby umenie stvárňovalo niečo ľuďom blízke, niečo, čo im “brnkne na strunu” – nazývam to “human centric art”. 

Dobré logo ide ruka v ruke s dobre nastavenou firemnou identitou. Pre mňa logo nie je iba pekná forma bez myšlienky.

Zapájaš ľudí vo firmách aktívne do tvorby diela, ktoré budú mať v kancelárii?

Vymysleli sme koncept, kde sa môžu samotní zamestnanci podieľať na tvorbe. Urobí sa zamestnanecký event formou jednodňového workshopu, kde sa ľudia vedia uvoľniť a narábať s farbou gesticky, aby vznikli abstraktné diela. K takýmto dielam, na ktorých zamestnanci participovali, majú potom doslova osobnú väzbu.

Samozrejme prevažujú klienti, kde celý kreatívny proces zastrešujem sama, ale kolaborácia so zamestnancami je tam vždy, pretože ma zaujíma ich názor, umelecké koncepty si vopred schvaľujeme a v procese tvorby sa k nemu majú možnosť vyjadriť. Vždy je to o tom, s akými ľuďmi pracujem, čo sa im páči a podľa toho tvorím dielo na mieru.

Ako veľmi pracuješ s brand manuálmi firiem?

Brand manuál si veľmi rada naštudujem, pretože v ňom by mala byť zadefinovaná vizuálna kultúra značky. Opäť to ale závisí od klienta – niekedy potrebujem ísť in-line s brand manuálom, inokedy je mi daná väčšia voľnosť. Niekde sa vyslovene chcú vyhnúť vizualite spojenej s pravidlami značky, pretože to vnímajú tak, že zamestnanci sú tým už presýtení.

Neobmedzujú ťa hranice brand manuálov pri tvorbe Art*Works?

Úplná voľnosť je aj o tom, že človek má more možností a niekedy sa v tom prirodzene môže stratiť. Hranice dané brand manuálmi sú vždy výzvou. Je to o tom, ako sa s nimi pohrať, aby diela vyzerali dobre a zároveň ladili s identitou značky, prípadne ju posunuli o level vyššie.

Klienti tiež oceňujú môj vhľad do problematiky – takzvaný insight. Baví ma zamýšľať sa nad témami, ktoré sú pre klienta kľúčové a interpretovať ich, vymýšľať, takpovediac, príbehy, ktoré sa k daným témam viažu. Ten kreatívny proces, ako spomínané príbehy vizuálne stvárniť, ma veľmi baví. A tiež ma baví to potom prezentovať a diskutovať s klientom – počúvať, ako to naňho pôsobí, prípadne kam daný koncept vieme spoločne posunúť. 

Pre značky tvoríš aj brand identitu. Je to fakt len o logu?

Dobré logo ide ruka v ruke s dobre nastavenou firemnou identitou. Pre mňa logo nie je iba pekná forma bez myšlienky. Myslím si, že pridanú hodnotu tvorím práve tým, keď logo a vizuálna identita nesú v sebe príbeh, myšlienku. To je potom to, s čím sa klient vie úplne stotožniť. Opäť je to o stvárnení DNA, nejakej esencie toho, o čom značka je.

Zjednodušene povedané: logo predstavuje prvý kontakt. Predstav si, že sa stretneš s človekom a tak do 3 sekúnd vyhodnotíš, či ti je sympatický vizuálne, alebo nie. Podľa toho sa rozhodneš, či s ním nadviažeš komunikáciu, vzťah. Presne to sa deje aj s logom a brand identitou. Logo často predstavuje prvý kontakt, keď sa ľudia so značkou zoznámia. 

Takže brand identita predstavuje celok, ktorý potrebuje byť kompletne vybudovaný od základov. Preto spolupracujem s ľuďmi, ktorí vytvárajú marketingovú stratégiu o danej značke. Tá pre mňa slúži ako podklad pri tvorbe vizuálnej identity.

Foto: Martina Juríčková

A čo element človeka v brandingu – má to nejaký zmysel?

Myslím si, že je veľmi dôležité vedieť, akí ľudia za danou značkou stoja. V princípe, keď sa zamyslím, pri tvorbe brand identity veľmi zohľadňujem to, kto sú tí ľudia, ktorých mnou vytvorená brand identita reprezentuje. Dobre sa mi robí práve s klientmi, ktorí vnímajú to, čo robia ako svoje poslanie – v angličtine také okrídlené slovo “purpose”.

Spájaš výtvarné umenie, dizajn a marketing – ako to ide dokopy?

Z môjho pohľadu je vizuálne umenie nositeľom myšlienky. Výtvarníci sa odjakživa vo svojich dielach vyjadrujú k dôležitým témam ich doby a stvárňujú svoje postoje a hodnoty prostredníctvom umenia. 

S vizuálnu identitou je to podobné: nájdeš zrozumiteľnú a príťažlivú formu, ako sprostredkovať príbeh značky v jednom obraze – logu.

Čoho sa Slováci pri vizuálnej prezentácii značky boja?

Neviem či sa niečoho boja… Skôr mi príde, že často nevnímajú krásno – estetickú kvalitu, ako dôležitú hodnotu. Stačí, keď prejdeme autom od nás na západ, trebárs len do Rakúska. Hneď môžeme vnímať, že vizuálna kultúra je iná. Netvrdím, že je vždy skvelá, ale minimálne vidno menej skutočne zlých vizuálov. Naozaj by ma zaujímalo, prečo na Slovensku a čím ďalej trebárs na Balkán, je vizuálna kultúra často veľmi nízka. Myslím si, že ľudia na západe si viac potrpia na tom, aby mali vizuálno podchytené. 

Zamýšľam sa, či práve politický režim, ktorý tu vládol pred revolúciou, akoby narušil vizuálnu kultúru a nastolil akúsi nútenú uniformitu. A čokoľvek, čo vytŕčalo z davu, bolo zrejme podozrivé a nežiadúce. Osobne považujem za dôležité, ako veci vyzerajú a fungujú. Človek by sa mal obklopovať krásnom. Je to z môjho pohľadu veľmi dôležitá hodnota. Inšpiruje ma, ako túto tému rozoberá autorka Fetell Lee vo svojom blogu The aesthetics of Joy.

Úplná voľnosť je aj o tom, že človek má more možností a niekedy sa v tom prirodzene môže stratiť. Hranice dané brand manuálmi sú vždy výzvou.

Ako sa firemná kultúra môže preniesť do umeleckého diela?

Ide to ruka v ruke. Keď má nejaká korporácia veľmi neformálnu korporátnu kultúru – ľudia si tykajú, majú flexibilné pracovné prostredie, tak sa to prenesie aj na dielo, ktoré to zosobní.

Napríklad pre klienta Slovak Telekom, ktorý je známym komunikačným operátorom, som s mojím tímom vytvorila Art*Works z tapiet na steny, ktoré sú poskladané z konkrétnych songov, filmov a citátov, ktoré bavia daných zamestnancov, ktorí v kanceláriách pracujú. A keďže je to celé o komunikácii, tak obrázky sú vytvorené z množstva malých textov, ktoré si ľudia môžu objavovať, čítať, môžu sa o nich baviť. Reagovali sme na to, o čom je Slovak Telekom: o komunikácii. A cieľom bolo vytvoriť artwork, ktorý tiež komunikuje. 

Iným príkladom je korporácia v Prahe – nadnárodná právnická firma. To je klient, ktorý potreboval umenie, ktoré reprezentuje ich status uznávaného globálneho lídra auditu a práva. Tam obrazy musia pôsobiť impozantne. Pre zmenu som zvolila minimalizmus a rafinovanú prácu s farebnými vrstvami.

HR Marketing je aj o tom, že firmy ukážu digitálnemu svetu, aké sú, ako to u nich “v kuchyni” vyzerá. Celkom vysokú métu nastavil napríklad Google tým, aké majú priestory, kde ľudia pracujú. A tam teda ľudia chcú pracovať. 

Je vedecky dokázané, že pracovné prostredie vplýva na produktivitu človeka. Vnímam, že firmy tomu dobre rozumejú a snažia sa v nových priestoroch zabezpečiť ľuďom čo najpríjemnejšie prostredie. 

Foto: Martina Juríčková

Populárnymi sa stali chillout zóny v kanceláriách. Čo má potom ľudí motivovať k tomu, aby si išli sadnúť za počítač a odviedli svoju prácu?

Vždy je to o ľuďoch. Musia mať v prvom rade vnútornú motiváciu. Chillout zóny majú byť prostriedkom, ako si dopriať zmenu. Tomuto activity based priestorovému členeniu sa venujú architekti officových interiérov, s ktorými často spolupracujem.

V úvode sme sa rozprávali o farbách. Ktorú farbu by si odporučila do kancelárie? Teraz sú trendy čierne tabuľové steny, všetko sivobiele.

Nedá sa to vyslovene povedať tak, že tam si daj zelenú, tam žltú a bude to super. Farba je individuálna potreba každého človeka o sebavyjadrenie. Nerada by som ti dala paušálnu odpoveď, lebo potom vypichneš, že: úvodzovky a oranžová je vynikajúca pre váš office. Toto ti nepoviem. (smiech). Vždy to treba podchytiť od podlahy. Treba sa zamyslieť nad tým, o čom je konkrétny priestor, ako má pre ľudí fungovať.

Čo by nám v kancelárii určite nemalo chýbať? Okrem počítača.

V kancelárii sa dá existovať aj bez počítača – veď máme telefóny a tablety (úsmev). Na to ti neviem dať jednoznačnú odpoveď, keďže každý ku svojej práci potrebuje niečo iné. Ak sa pýtaš na domácu kanceláriu, tak je to ešte o to individuálnejšie.

Pre mňa osobne je veľmi dôležitý čistý priestor, ktorý má veľa denného svetla. Je to veľmi stimulujúce a mne slnko dobíja baterky. Tak to cítim. A viem, že sú ľudia, ktorí úplne v pohode vedia fungovať v oveľa tmavších priestoroch. Preto sa to nedá paušalizovať. Keď máš rada čistotu a minimalizmus, tak áno, treba si ho dopriať. Ak máš rada vystavenú svoju zbierku obľúbených sloníkov, pohárov z atletickej súťaže a diplomy, tak si to daj do kancelárie. Keď ťa to poteší, tak prečo nie? Aj kancelária je priestor, ktorý človek potrebuje riešiť zvnútra von.

Doporučené články

Kontaktujte nás