Ako využiť povedačky pri pive na budovanie firemnej kultúry?

Ako využiť povedačky pri pive na budovanie firemnej kultúry?

V prvom článku z dvojdielnej série sa dozviete:

  • čo je podstatou firemnej kultúry;
  • aký zmysel majú pre firmu ľudia a ich „povedačky pri pive“ ;
  • čo spôsobí domino efekt vo firemnej kultúre.

V stredu večer sa Peter po dlhom, viac než 40 minútovom meškaní, dovalil za Tomášom do miestnej pivárne na jedno čapované. Tomu, že pivo bude len jedno, neveril ani jeden z nich. Bol stred týždňa, všade plno. Takže kým sa Peter prebojoval ku Tomášovi, ledva lapal po dychu.

Neprešli ešte ani dva týždňe odkedy Peter nastúpil ako projektový manažér do vývojárskej firmy. Prvé dojmy mal skvelé. Dokonca podľa inzerátu na stránke firmy, ale aj na samotných pohovoroch, boli všetci strašne cool a nad vecou. V takej firme chce robiť každý. Tak sa rozhodol prijať ponuku. Síce znamenala menej peňazí, ale garantovala príjemné pracovné prostredie, benefity a projekty, kde bude čeliť výzvam. Ale nie tým časovým.

Pri treťom pive plynie debata o novej práci, nenaplnených sľuboch a očakávaniach, totálne vybuchnutom projekte. Peter si neustále argumentuje dôvody, pre ktoré tú prácu už teraz nenávidí a zvažuje, že do mesiaca odíde.

Po štvrtom pive sa Tomáš prizná, že práve dostal ponuku od tejto firmy a rozmýšľal, že by ju vzal. Veď firma vyzerá v digitálnom svete sľubne a pohodovo. A s Petrom by boli kolegovia…

Aj takto môže v stredu večer na pive vyzerať výsledok firemnej kultúry, ktorá nefunguje, ako by naozaj mala.

Pýtate sa, aké sú dôvody nespokojnosti? Veľmi dobrá otázka a ten najdôležitejší krok pre firmu: zistiť, čo je prameňom nespokojnosti. Pre nás, nezainteresovaných, je dôležité to, že sme pri jednom stole našli rovno dvoch ľudí, ktorí odišli z nemenovanej firmy, jedného, čo odchod zvažuje a ďalšieho, čo po tejto debate isto ponuku neakceptuje.

Jeden za všetkých, všetci za jedného

Už tisíce rokov sa vyvíjame ako spoločenské tvory, ktoré potrebujú žiť v kmeňoch a spoločenstvách. Genetika a fungovanie nášho mozgu nepustí, hoci sa posledné roky svet silno individualizuje a izoluje. 

Pre vlastnú zdravú existenciu potrebujeme budovať vzťahy a byť v interakcii s inými ľuďmi. Je to stratégia nášho prežitia. Ak nezapadneme alebo sa nestaneme súčasťou kmeňa či spoločenstva, v divočine vzťahov a biznisu sami neprežijeme.

Skúsme si teraz prerátať, koľko času trávime v práci. Za ideálnych podmienok sme v práci celkovo 8 hodín každý deň. Ak rátame, že spíme 8 hodín, ostáva nám 8 hodín na život. Tento stav funguje za ideálnych podmienok, ale realita je častokrát iná. 

… alebo realita všedného dňa, kedy ráno zaspíme do práce a naša rodina potrebuje našu pozornosť, lebo starý otec je chorý, manželka nevládze a deti treba odviezť na krúžky.

A teraz si predstavte, že každý deň sa nútite vstať z postele, ísť do práce so stiahnutým žalúdkom od strachu, kto na vás čo zase vytiahne alebo s pocitom, že celý váš tím stojí proti vám. Doma vás čaká kopec povinností a už pár týždňov zo stresu zle spíte. Desivé, však?

Prirodzene túžime po tom, aby sme aj v pracovnom prostredí mali naplnené základné potreby a cítili sa pohodovo a príjemne. Chceme, aby nás ľudia akceptovali a mali radi. Nielen na stenách a na papieri, ale tak naozajstne. Dnes čím ďalej tým viac cítime potrebu hodnotovej a „DNA“ zhody s firmou, v ktorej pracujeme.

Berte svojich ľudí vážne

Vo väčšine firiem dnes funguje štandardizovaný kompetenčný model pre každú pozíciu v organizačnej štruktúre. Každá jedinečná bytosť, ktorá “sedí na stoličke” (ideálne s číslom 1234) je posudzovaná aspoň raz ročne na základe akéhosi zmeraného výkonu, vymenovaných slabostí a nedostatkov.

Teraz si predstavte, že ako firma prestanete svojich ľudí vnímať ako hrozbu a začnete vidieť ich potenciál a rozvíjať ich talent. Predstavte si, že začnete pracovať s ich silnými stránkami a ľudí do tímov budete skladať tak, aby sa každý dokázal realizovať – idealista, driver, ale aj doťahovač. A popri tom všetkom budete pracovať s ich prirodzeným talentom, potenciálom a silnými stránkami. Alebo si predstavte, že ako zamestnanci dostanete od zamestnávateľa takýto prístup.

Čo sa stane? Postupne sa v práci vymenia emócie ako strach, hnev a obavy za entuziazmus, tvorivosť, istotu. Zamestnanci začnú firmu vnímať ako vlastnú, nie z toho finančného hľadiska, ale z hľadiska behaviorálneho zmyslu – začnú vnímať dopad vlastného správania na organizáciu ako celok.

Aký je zmysel firemnej kultúry?

Pizza efekt firemnej kultúry: Najviac syra a omáčky je vždy uprostred 🙂

O čo sa firemná kultúra opiera?

Firemnú kultúru tvoria piliere: hodnoty, zmysel, správanie, odmeňovanie, rituály a podnety. Každý z pilierov stojí samostatne. Spoločne tak tvoria pevný základ a oporu firemnej kultúry.

Teraz si predstavte ideálne podmienky: jednotlivé piliere existovali samostatne a rovnocenne…

Firemná kultúra by bola stabilná, bezpečná a uveriteľná.

… avšak čo by sa stalo, ak by piliere začali padať a opierať sa jeden o druhý?

Padajúce piliere by sa začali navzájom podopierať, aby získali vzájomnú oporu. Súčasne však vyvinú silný tlak na ďalší pilier, ktorý to nemusí ustáť. Firemná kultúra začne byť nestabilná…

… a čo by sa stalo, keby piliere začali zanikať?

Firemná kultúra by stratila oporu a zanikla by. Úprimne? Ak prestane existovať firemná kultúra, zaniká celá firma.

Domáca úloha

Vo firme si všetci skúste zodpovedať tieto otázky:

Zhrnutie na záver: Máte firemné raňajky? Benefity? Náborové praktiky? Hodnotenia zamestnancov? To všetko sú výsledky kultúry a nástroje na jej podporu. Nie sú skutočnou firemnou kultúrou.

Firemná kultúra je komplexný systém zložený z elementov, ktoré držia vo svojich rukách všetci ľudia vo firme. Je to spôsob, ako sa ráno pozdravíme, ako napíšeme email či to, ako vyzerá naše pracovné prostredie. Áno, aj kuchynka. 

Je kontraproduktívne, ak o firme hovoríme v online svete v superlatívoch a o jej skutočnom fungovaní hovoria naši zamestnanci (hoci aj pri pive) presný opak. A verte, že aj tí vaši sa o práci rozprávajú a to kdekoľvek. Tak prečo to nevyužiť ako jeden z najsilnejších nástrojov náboru?

Za ilustrácie srdečne ďakujeme Mirovi Gasidlovi.

Doporučené články

Kontaktujte nás